Oslavy 170. výročia Žiadostí slovenského národa uskutočnili sa 12. mája na pamätných miestach v Liptovskom Mikuláši. Zúčastnili sa jej poslanci Národnej rady SR, štátny tajomník ministerstva vnútra SR Rudol Urbanovič, zástupcovia štátnej správy, samosprávy kultúrnych inštitúcií, Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku, Matice slovenskej a širokej verejnosti.
Spomienkové oslavy sa začali vo farskom evanjelickom kostole, kde účastníkov zhromaždenia privítal liptovskomikulášsky primátor Ján Blcháč. Pripomenul udalosti, ktoré súviseli s prijatím Žiadostí slovenského národa. Okrem iného podčiarkol, že uvedená deklarácia zohrala dôležitú úlohu pri ďalšom boji Slovákov o svoje miesto v európskych dejinách.
Prvý podpredsedu SNS Jaroslav Paška poďakoval organizátorom za pozvanie na oslavy Žiadostí slovenského národa. Ospravedlnil neúčasť predsedu ich strany Andreja Danka, ktorému pracovné povinnosti nedovolili sa ich zúčastniť.
Podpredseda SNS Anton Hrnko, okrem iného v príhovore podotkol, že mu je ľúto, že oslavy 170. výročia Žiadostí slovenského národa neorganizujú na najvyššej štátnej úrovni. Takéto významné výročie mal organizovať štát. Poďakoval mestu L. Mikuláš za ich prípravu. Ďalej uviedol: „Nie sme vďační voči sebe, nie sme vďační ani voči tým, ktorí sa snažia niečo robiť v prospech národa. Treba povedať, že myšlienka, ktorú zasadili tu na fare v L. Mikuláši, takí poprední národovci Štúr, Hurban a Hodža a ďalší 10. mája 1848, sa ujala. Vyzývali spoločné národy k spolupráci, aby sme posunuli našu vlasť, našu krajinu, k napĺňaniu myšlienky samostatnosti.“
Predseda Matice slovenskej Marián Gešper ocenil úsilie mužov v mieruvôsmich rokoch nielen za Žiadosti slovenského národa, nielen za slovenskú revolúciu, a povstanie. V tejto súvislosti povedal: „Naši Slováci vyformovali národnú elitu. My sme sa roku 1848 rozhodli správne, vedeli sme naformulovať program, ktorý v nasledujúcich rokoch bol predsa určitým politickým základom.“
Oproti rozličným národno-politickým prejavom majú mikulášske Žiadosti slovenského národa tú prednosť, že ich koncipovali a schválili zástupcovia celého národa. Žiadosti slovenského národa z vecnej stránky znamenajú nielen súhrn, ale i stupňovanie a dobudovanie návrhov na usporiadanie národnostných pomerov v Uhorsku vôbec. Sú vrcholom slovenského národného snaženia. Boli významným činom, lebo vyjadrili slovenskú túžbu po národnej osobitosti. Slováci sa usilovali pritom o riešenie slovenskej otázky v Uhorsku a súčasne Žiadosti slovenského národa boli i programom pre ďalšiu slovenskú činnosť v nasledujúcich desaťročiach.
Text Žiadosti slovenského národa pripomína pamätná tabuľa, ktorú odhalili v rámci osláv 170. výročia ich prijatia. Celé znenie uvedeného dokumentu zaznel na pamätnom mieste ich vyhlásenia, pri Pamätníku Žiadostí. Na uvedenom mieste stáli v tom čase ondrašovské kúpele. Účastníci osláv položili k pamätníku. vence.
Text zostavilo 28 popredných predstaviteľov slovenského národného hnutia pod vedením Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana, Michala Miloslava Hodžu, Marka Daxnera, Jána Francisciho.
Zhromaždenie formulovalo Žiadosti slovenského národa v štrnástich bodoch:
1. Slovenský národ sa dovoláva rovnosti, slobody, bratstva pre všetky národy Uhorska.
- Požaduje celouhorský snem, s právom pre zástupcu každého národa hovoriť národnou rečou.
- Žiada osobitné národné snemy pre jednotlivé národy žijúce v Uhorsku a ohraničené podľa národných hraníc.
- Zástupcovia jednotlivých národov na celouhorskom sneme mali sa spravovať podľa úprav, ktoré dostali od tých, čo ich na snem vyslali. V opačnom prípade mal ich stíhať trest.
- Pri rokovaniach o verejných veciach sa mala používať materinská reč.
- Zriadenie národných škôl, od základných, meštianskych, reálnych, dievčenských ústavov až po učiteľské semináre, vyššie literárne kňazské ústavy, gymnáziá, lýceá, akadémie, polytechnický ústav a jednej univerzity.
- Slovenčina sa mala zaviesť do všetkých škôl, počnúc ľudovými a končiac univerzitou. Maďarské stolice mali zakladať vo svojich školách katedry slovenskej reči pre Maďarov a slovenské stolice zasa katedry maďarskej reči pre Slovákov, aby sa oba národy vzájomne zblížili.
- Žiadosti žiadali odstrániť v Uhorsku panovanie jedných národov nad druhými národnosťami. Žiadosti spomínajú aj slobodné používanie národných farieb. Veliteľmi národných gárd na Slovensku mali byť Slováci a veliacou rečou mala byť slovenčina.
- Slováci žiadali všeobecné volebné právo. Úradníkmi mali byť len verní synovia národa a odrodilstvo sa malo trestať ako zrada na národe a vlasti.
- Požadovala sa i sloboda tlače, zhromažďovacie a spolčovacie právo, ako i zabezpečenie osobnej slobody pri cestách po krajine.
- Usporiadanie agrárnych pomerov: lesy, kopanice, lúky a pastviny, ktorých sa ľud zmocnil v prvých dňoch slobody, a ktoré im páni znovu odobrali, mali sa ľudu vrátiť.
- Prepustenie slovenských národovcov, Janka Kráľa a Jána Rotaridesa, väznených preto, že v Príbelciach verejne poučovali slovenský ľud o nových zákonoch.
- Uvoľnenie poľského národa v Haliči, aby sa mu konečne dostalo milosti a spravodlivosti.
- Mikulášske Žiadosti slovenského národa pokladali splnenie týchto spravodlivých Žiadosti za podmienku šťastia slovenského národa a zabezpečenia jeho národnosti.
