Levočskí vlastenci po 25-krát slávili vznik SR
Členovia Slovenskej národnej strany a Miestneho odboru Matice slovenskej sa stretli 14. januára 2017 na Námestí Majstra Pavla v Levoči pri pomníku Ľudovíta Štúra. Účastníkov privítal predseda Okresnej rady SNS Miroslav Brincko. Význam spomienky sa viaže k vzniku SR 1.1.1993, keď odvážni vlastenci vztýčili na historickej radnici (kde je nápis – Za svornosť národa, za svornosť mesta) slovenskú štátnu vlajku, ručne maľovanú. Viacerí z nich už nie sú medzi nami, ale pamäť na ich čin v historickej hviezdnej chvíli Slovenska ostáva. Po 25-krát sa tak zišli levočskí vlastenci aj vlastenci z Popradu a Veľkej Lomnice, aby vzdali hold samostatnej SR. Pri pomníku nášho Ľudovíta Štúra si účastníci pripomenuli 161. výročie jeho smrti. Predsedníčka MO MS Anna Petreková v príhovore pripomenula význam Levoče ako štúrovského mesta, ktoré v máji ožije štúrovskými dejmi najmä v súvislosti s 200. výročím narodenia štúrovho súputníka – Jozefa Miloslava Hurbana /19.3.1817 – 21.2.1888/. Obidvaja sa stali „synovia národa slovenského vyvolení“. Po zaspievaní štátnej hymny SR, hymny SNS – Hej Slováci a hymny MS – Kto za pravdu horí sa účastníci spomienky odobrali do Pohostinstva pri tenisových kurtoch, kde sa uskutočnila spoločenská časť pamätného dňa. Pre účastníkov bol pripravený chutný guláš od guláš majstra Petra Pitoňáka a mnoho dobrôt od šikovných gazdiniek. V uplynulých rokoch súčasťou bola vychádzka na Kohlwald, kde bola kedysi aj expozícia štúrovských dejov, ktorej autorom bol nedávno zosnulý profesor Imrich Sedlák. Toho času je neoficiálne pamätné miesto našej histórie v štádiu rekonštrukcie zrubu, ale ako sa nádejajú všetci Levočania, do mája privíta účastníkov slávnosti dôstojnou úpravou okolia aj objektov, tak ako si to toto miesto s pamäťou storočných líp zaslúži. Na posedení vystúpili viacerí organizátori aj Elena Biringerová a pán Kellner, ktorí patria k tým, ktorí kládli základy tejto tradície. Všetci sa stotožnili s myšlienkou, že je naliehavo potrebné chrániť si svoju národnú pamäť, byť pevne zakorenení v našej slovenskej zemi, najmä keď sme svedkami hromadného vysídľovania našich mladých vzdelaných Slovákov . A preto je nanajvýš aktuálna a potrebná práca národniarov a matičiarov práve dnes, keď ide o ochranu a záchranu dedičstva našich otcov – našej pamäti, našej rodnej reči a slovenskej duše. Odozvu našla myšlienka zosnulého kardinála Jána Chryzostoma Korca: „ Nemáme dôvod zamieňať dušu Slovenska – dušu Gorazdovu za nejakú inú. Ostať zakotvení v našich národných koreňoch. A nemáme dôvod ani nesmieme dopustiť, aby nám cudzí diktovali svoj pohľad na naše dejiny. A konečne – Nech je požehnaná zem, po ktorej kráčame!“