Ružomberok – Pietna spomienka pri príležitosti 81. výročia úmrtia popredného slovenského politika, kňaza a národovca Andreja Hlinku uskutočnila sa v deň jeho smrti 16. augusta v Ružomberku. Jej účastníci sa zišli pri jeho soche v blízkosti tamojšej radnice, kde dotĺklo jeho srdce v roku 1938.
Pietnej spomienky, ktorú zorganizovala Okresná organizácia Slovenskej národnej strany (SNS) v Ružomberku, sa zúčastnili poslanci Národnej rady SR Magdaléna Kuciaňová, Stanislav Kmec, predseda krajskej organizácie SNS v Žiline Erik Gemzický. Pamiatku Otca národa si prišli uctiť aj členovia námestovskej, tvrdošínskej organizácie SNS, ako aj verejnosť.
„Zišli sme sa, aby sme si pripomenuli 81. výročie úmrtia významnej osobnosti slovenského národa A. Hlinku. A možno sebavedome povedať, že bol otcom slovenskej autonómie, samostatnosti Slovenska, ktorých sa nedožil,“ uviedla v príhovore poslankyňa Národnej rady SR Magdaléna Kuciaňová. Poukázala v ňom na jeho prínos pre slovenský národ, na jeho aktivity, ktoré súviseli s vytvorením Československa. Zdôraznila, že A. Hlinka sa zameral na práva slovenského národa , bojoval proti maďarizácii a sociálnemu útlaku Slovákov v Uhorsku, za čo neváhal byť väznený.
„Dokázal zmobilizovať ľudové vrstvy v zápase za všeobecné volené právo a základné kultúrne práva slovenského národa. Do slovenskej politiky vniesol moment rozhodnosti a neústupnosti,“ povedala poslankyňa. Pokračovala: „V Československej republike viedol boj za autonómiu slovenského národa. Zmyslom jeho politiky bol vzdelaný a hospodársky nezávislý Slovák, ktorý by riadil krajinu podľa svojich vlastných tradícií. Výrazne sa zaslúžil za kultúrne a duchovné pozdvihnutie mesta Ružomberku. Vo svojom závete nechal odkaz, ktorý je úprimný a mocný: Patril som cirkvi a národu. Videl som opustený a zanedbaný ľud a preto som sa mu venoval. O veľkej osobnosti A. Hlinku svedčil pohreb, ktorý bol považovaný za najväčší v slovenských dejinách. Možno pripomenúť, že sa ho zúčastnilo 60 tisíc ľudí. Mnohí z nich pricestovali do Ružomberka deň predtým a nocovali pod holým nebom. Myslím si, že je to veľavravné a hovoriace za všetko. Chráňme a zveľaďujeme myšlienky Otca nášho národa, ktorého skutky a činy viedli k budovaniu základov silnej prospešnej a najmä k zvrchovanej Slovenskej republike.“
Pripomenutie 81. výročia úmrtia A. Hlinku by sa nám malo javiť ako veľmi vzácna chvíľa, podotkol ružomberský primátor Igor Čombor. Ďalej uviedol: „Dnes je si ťažko predstaviť doby, keď Slováci bojovali za svoju holú existenciu. Vtedy sa prebudil katolícky klérum a v ňom snáď najvýznamnejšiu úlohu v tomto boji svojim životom, aj svojim činmi, vykonal A. Hlinka. Toto si treba pripomenúť, lebo nie každý dnes chce vedieť historickú pravdu. Zvlášť dnes, keď politici neoplývajú nápadmi, ale majú povesť chladnokrvných technológov moci. Nezapadajú im veci, pekne jedna do druhej, aby mohli vytvoriť opravdivý, hodnotný, pre národ dôležitý príbeh. Každý, nielen veriaci, vzdelaný človek si uvedomuje, že takýto príbeh vytvoril svojim životom Otec národa A. Hlinka,“ podčiarkol primátor.
Účastníci pietnej spomienky položili vence k soche A. Hlinku.
Rímsko-katolícky kňaz A. Hlinka sa narodil 29. septembra 1864 v Černovej. V roku 1898 bol vysvätení za kňaza. Od roku 1905 bol farárom v Ružomberku. V tom istom roku založil Slovenskú ľudovú stranu. Bol jednou z hlavných postáv Černovskej tragédie v roku 1907, kedy mu bolo zakázané vysvätiť novopostavený kostol. Pri streľbe do davu vtedy zahynulo 15 Černovčanov. Na konci prvej svetovej vojny sa postavil za vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov. Od roku 1918 do roku 1938 bol poslancom československého parlamentu. Po vzniku ČSR viedol autonomistické hnutie. Zomrel 16. augusta 1938 v Ružomberku.
