Eva Smolíková: “Pedofili nie sú zločinci” – takýmito obludnými titulkami sa snaží SME zaujať.

To sa tomu písalkovi “podarilo“. Až tak, že každý jeden normálny človek musel mať včera tlak, ktorý bol blízko kolapsu. Niekto tu ide obhajovať ľudí, ktorí nesmú byť v blízkosti detí a už vôbec ich učiť? Kde už majú títo jediní “slušní, morálni, vzdelaní, odborní, liberálni” nadľudia ľudské hranice?! To im už naozaj nie je nič sväté? Ani dieťa!? Celý život som sa venovala deťom, prežila som v školskom prostredí tridsať rokov s množstvom detí. Jasné, že aj s dospelými, ktorí boli učitelia, vychovávatelia, nepedagogickí pracovníci, školníci… Vždy som vnímala, že deti sú najväčším bohatstvom rodičov, ktoré nám s dôverou vkladajú do rúk, aby sme im pomohli pri vzdelávaní a výchove. Nemôžeme sklamať ich dôveru nielen ako učitelia, ale hlavne ako ľudia, ktorí pracujú s ich deťmi, ktorí majú okrem vzdelávania chrániť, rešpektovať každé jedno dieťa.  Viete, nie vždy som videla rovnaký prístup ku každému dieťaťu a to napr. v obyčajnom oslovení. Niekto bol Katka, Tomáško, iní Zuzana či Peter. Chyba. Buď použijeme zdrobneninu mena u každého dieťaťa, alebo vlastné meno tak, ako ho ma každý v rodnom liste! U detí hlavne v prvých ročníkoch to určite nie je šťastný prístup. Ani to, keď Zuzanku pohladíme, no rómskeho chlapca nie… Tak buď každého jedného žiaka, alebo žiadneho. Toto a kopu ďalších momentov v konaní mojom a kolegov boli pre mňa akýmsi nástrelom, či škola dostala učiteľa okrem odbornosti a spĺňajúcej kvalifikácie aj človeka, ktorý bude naozaj hodný pôsobiť na deti a formovať ich, učiť, vychovávať k láske k ľuďom. k rešpektu seba, iných, chrániť si svoje zdravie a zdravie iných a život svoj a iných, vedieť hranice, čo áno a čo nie. Skrátka vypustiť do života schopného mladého zdravého človeka, ale nikdy som sa nestretla s učiteľom, ktorý by tu posvätnú hranicu medzi dospelým a dieťaťom bol býval, čo len náznakom prekročil! Pozrieť sa inak na dieťa, než ako na dieťa, je predsa nemožne. Dieťa nevie ešte vyhodnotiť obludnosť takejto situácie, lebo dôveruje, verí. Je to len dieťa! Dospelý, ktorý má iné pocity ohľadne detí, jednoducho medzi ne nepatrí!!! Žiadne ospravedlňovania pedofilov vážení! To myslí ten “novinár” ozaj vážne? Čo keby jeho deti mal niekto tak “úprimne rád” ?! Aj to je OK? Aj vtedy by ste  dokázali takéto čosi obhajovať? No som presvedčená, že určite nie. Viem, že moja poslanecká aktivita o predložení odpisu z registra trestov pre pedagogických a odborných zamestnancov bola v učiteľskej obci prijatá rôzne. Čo ak len jedno dieťa by sme týmto zachránili od podobného, má to zmysel! Reči o byrokracii a neviem čom ešte, tu nie sú na mieste! Spozornieť by mali hlavne rodičia a zároveň všetci učitelia, čo sa im snažia niektorí “novinári” podsunúť, že čo a kto je ok pri kontakte s ich deťmi. Pred dvomi rokmi už mohla táto právna norma fungovať v praxi. No vtedajšia predkladateľka ju stiahla z jediného dôvodu, lebo okrem iných a jasných požiadaviek na bezúhonnosť učiteľa som kládla aj požiadavku na zákaz a používanie drog! Žiaľ, život ukázal, že bolo treba zaviesť predsa túto povinnosť odpisu pre pedagogických a odborných zamestnancov. Nielen pre ochranu detí, ale de facto aj ich. Ten zákaz drog tam je! Poslanci Národnej rady SR za SNS spolu s ďalšími / viď hlasovanie/ za môj poslanecký návrh zahlasovali. Dnes píšem o nenormálnosti, absurdite, ktorú čítam, a ktorú nám zase tí, čo vedia predsa všetko lepšie než všetci ostatní, podsúvajú ako taký plaziaci sa mor. Kde až chcete zájsť? Kde sú vaše hranice? Ak toto má byť “cesta” pre naše deti, pre Slovensko, tak ďakujem. ale nie! Ešte viac sa budem venovať tejto problematike, pretože deti sú jediné skutočné bohatstvo, ktoré máme. Čo a kto ich bude učiť, vzdelávať, formovať je na nás.