Jednoducho povedané: Dôveryhodnosť súdnej moci závisí jedine od činnosti súdov a sudcov. Najzávažnejším krokom proti autorite súdnej moci je zlé, nespravodlivé a so zákonom nezlučiteľné rozhodnutie súdu alebo správanie, ktorým sa súd vyhne rozhodnutiu o veci. Základným problémom sú okresné súdy, nevyriešia to ani zásady sudcovskej etiky, legislatívne zmeny alebo ďalší sudcovia (na všeobecných súdoch k 1. 1. 2016 pracuje asi 1.300 sudcov). Doteraz v súdnictve neplatí, že dôveryhodnosť sa môže vytvárať len cez kvalitné súdne rozhodnutie. Problémom sú subjektívne prieťahy niektorých všeobecných sudcov. Tieto napríklad spočívajú v nesprávnej organizácii práce, neefektívnosti uskutočnených procesných úkonov, nedostatočnom poznaní obsahu samotnej podstaty veci, predčasnom vyhlásení rozhodnutia, odbornej nepripravenosti na pojednávaní a pod. Subjektívne nedostatky okresných súdov: Okolnosti spočívajúce v osobe sudcu, nedostatky (neodbornosť) v súdnom dohľade ministerstva spravodlivosti (ministra), nedostatky (neodbornosť)v súdnom dohľade predsedov okresných (krajských) súdov nad rozhodovacou činnosťou z hľadiska plynulosti súdneho konania a vybavovania reštančných vecí. Minister počas skoro 4 rokov nepredložil a nepublikoval žiadnu stratégiu, konkrétne sledovacie a dohľadové opatrenia, najmä k riadiacej činnosti krajských a okresných funkcionárov ku kardinálnemu problému: znižovanie reštančných vecí (veci staršie ako jeden rok), zabezpečenie priebežného a plynulého vybavovania súdnej agendy (odstraňovanie subjektívnych príčin prieťahov). Vnútorné problémy všeobecných súdov možno charakterizovať nasledovne: zbytočné (subjektívne) prieťahy v súdnom konaní, subjektívne prieťahy súdu (sudcu) vo väzobných trestných veciach, predlžovanie súdneho konania z titulu arbitrárnosti (svojvôli) sudcu v súdnom postupe a pri rozhodovaní, predlžovanie súdneho konania z titulu nedostatočnej profesionality časti sudcov všeobecných súdov, nekvalifikovaný výkon súdnych rozhodnutí (porozsudková agenda), subjektívne prieťahy notárskych a exekučných úradov (štátny dohľad má minister), znížená kvalita administratívneho aparátu všeobecných súdov, absencia protikorupčných opatrení (programu). Minister opatrenia doteraz nevypracoval. Nevyvodil zodpovednosť za hrubé porušenie zákona sudcami, riadiacimi pracovníkmi všeobecných súdov. Pretrváva nefunkčnosť a obsahová nejasnosť systému justičného vzdelávania. Treba zákonnou normou určiť podmienky zodpovednosti sudcov v prípadoch svojvoľných rozhodnutí, ktoré sú nezákonné a boli nimi porušené základné práva a slobody. „Neskorá spravodlivosť je odopretá spravodlivosť“. „Občan má právo domôcť sa reálnej ochrany v rozumnom čase“. (Autor je člen Odborného kabinetu SNS.)
