Napriek tomu sú nuly, ktoré sa dokážu pretancovať z matematiky do politiky. Najmä u nás. Ten slovenský politický Let´s dance dokáže aj nulu presvedčiť, že je puding. Že je dôležitá.
Zoberme si takých „Demokratov“. Vznikli skoro potajme, z večera na ráno. Z nulovej výbavy, nulovej legitimity, nulovej preferencie a nulovej potreby. Ako slamka nádeje pre topiacich sa mocipánov.
Lenže nuly na slovenskom politickom nebi zrazu zažiarili ako kométa. Po sotva dvoch dňoch im servilný prieskum nameral „omračujúcich“ 4,8 % preferencií. Koho ? Nevieme.
To už zamávalo aj s odvážnym bohatierom Igorom. Ten sa vybral k „vrieskajúcim michalovským paviánom“, aby sa pred svojimi starostlivo vybranými a dovezenými sympatizantmi na východe zviditeľnil, dokázal odvahu a pribrzdil rodiacu sa kométu.
No nepomohlo. A nepomohlo ani tradičné blúznenie o návrate mafie. Pravdou je, že najviac utrpel jeho parlamentný košiar „obyčajných ľudí a náhodných okoloidúcich“, ktorý sa mu riadne scvrkol.
Odišli mu 4 kusy „ministerských núl“. S takmer nulovou dôverou slovenských občanov. Ak prirátame ešte trojjediného dočasného premiéra, tak ich máme na jednej kope až sedem.
Najzaujímavejšie je ako všetci svorne uverili v samých seba. A nič nie je tragikomickejšie ako keď Nula uverí vlastnej dôležitosti.
Nula dostáva v živote užitočný a zmysluplný význam až vtedy, keď vedľa seba postavíte dve – 00.
Vieme akú naliehavú potrebu symbolizuje toto označenie. Preto pri voľbách zvažujme hodnotu politickej nafúknutej nuly. Porovnajme ju s hodnotou múdrosti, vzdelania a praktických skúseností s profesionálnym riadením štátu. Dobre zvážme kto je skutočne pro – slovenský.
Nepodľahnime bláznivému marketingu súčasných núl, ktorých je veľa. S našou dôverou narábajme rozumne. Nespláchnime ju do záchoda a žumpy – „aby bola ďalšia sranda“.
Tej už stačilo…a vrchovato. Karol Farkašovský
