PREČO SLOVENSKÁ REPUBLIKA NAKÚPILA STÍHAČKY F-16
Keďže sa rôzni liberálni niktoši typu Denník N bez akejkoľvek znalosti obranných, politických a ekonomických súvislostí pozastavujú nad tým, prečo sme ako Slovenská národná strana prijali ako riešenie obnovy nadzvukového vojenského letectva práve nákup lietadiel F-16 a v tejto súvislosti podsúvajú aj verejnosti rôzne nezmysly, je načase definitívne tieto nezmysly vyvrátiť a potvrdiť správnosť tohto rozhodnutia s ohľadom na trvalú bezpečnosť Slovenskej republiky. Ja samozrejme nie som žiadny obranný alebo vojenský expert, avšak mám v mojom okolí aj v rámci Slovenskej národnej strany dostatočnú možnosť tieto veci konzultovať a samozrejme, aj mňa zaujímala logika nákupu amerických stíhačiek a či bol takýto krok správny.
Treba povedať, že korene tohto rozhodnutia pochádzajú ešte z roku 2014 a jednofarebnej vlády strany SMER-SD. Do rovnakého roku sa datuje aj začiatok konfliktu na Ukrajine, na ktorý v roku 2014 Európska rada (zložená zo zástupcov vlád členských štátov) zareagovala embargom na dovoz produktov zbrojného priemyslu z Ruskej federácie do krajín EÚ, teda aj do Slovenskej republiky.
Týmto rozhodnutím z roku 2014 boli, žiaľ, vyradené z možnosti obstarávania nové ruské stíhačky MiG (resp. iné stíhačky ruskej výroby), ktoré by boli pre potreby Slovenskej republiky a jej bezpečnosti vo všetkých ohľadoch najlepším riešením, či už z hľadiska ekonomického, ale aj z hľadiska pripravenosti personálu, infraštruktúry pre ich použitie v slovenskej obrane atď.
V roku 2016 prevzala za rezort obrany zodpovednosť Slovenská národná strana a treba zdôrazniť, že to bolo v stave, kedy sa takmer 30 rokov s obranou Slovenskej republiky nič nerobilo a kedy bola predovšetkým za liberálnych vlád obrana Slovenskej republiky prakticky úplne rozložená (stačí spomenúť výpredaj samopalov SA vz. 58, hlavnej pechotnej zbrane za cenu 7 až 12 eur za ministra Galka, v tom čase SaS).
Treba na tomto mieste mimoriadne vyzdvihnúť odhodlanie, spôsob a energický prístup, akým sa obnovy obranyschopnosti Slovenskej republiky v tejto katastrofickej situácii chopil vtedajší minister obrany generál Gajdoš, ktorý po zhodnotení toho, čo v obrane Slovenskej republiky ešte zostalo a čo je možné ešte reálne použiť (v tom čase napr. systém protivzdušnej obrany S-300) okamžite začal pracovať na novom vybudovaní novej obranyschopnosti Slovenskej republiky, ktorá mala byť podľa prijatých plánov postupnými krokmi vybudovaná do roku 2030 a treba tiež povedať, že na mieste, kde to bolo možné, mal byť v absolútnom rozsahu do veci obnovy obranyschopnosti Slovenskej republiky zapojený slovenský obranný priemysel. Medzi tieto kroky smerujúce k vybudovaniu novej obrany patrili ako obnova pozemného vojska (výroba nových obrnených vozidiel 8×8, 4×4, modernizácia pásových vozidiel), tak aj vybudovanie ťažkej mechanizovanej brigády (ktorá sa mala stať práve jadrom a ťažiskom novej obrany SR).
Ďalším z krokov malo byť zabezpečenie vzdušnej bezpečnosti a treba povedať, že v tomto smere mala Slovenská republika šancu na mimoriadne silný systém obrany opierajúci sa na jednej strane o protivzdušný systém S-300 a na druhej strane o nové nadzvukové stíhacie letectvo. Žiaľ, protivzdušný systém S-300 bol zase raz liberálmi ukradnutý.
Vráťme sa však k stíhačkám a k tomu, prečo bolo obstaranie lietadiel F-16 správnym rozhodnutím. Ako sme už hovorili, v roku 2016, kedy SNS prevzala rezort obrany, nebolo už možné pre rozhodnutia na úrovni EÚ nákup ruských stíhačiek realizovať. Z dostupných možností (F-16, Grippen, Eurofighter) vyšiel nákup F-16 ako najlepšie riešenie a to z jediného dôvodu, ktorý je vo svojej podstate nepriaznivý pre politické záujmy USA a vychádza práve z ich vlastnej nekontrolovanej zbrojnej politiky, kedy ich firmy potrebujú predávať všade a všetko po celom svete. Stíhačky F-16 majú väčšie množstvo používateľov a skúsenosti s ich používaním má dnes v porovnaní s inými stíhačkami v neporovnateľne väčšie a rozmanitejšie množstvo štátov, medzi inými napr. okrem štátov EÚ napr. aj niektoré arabské krajiny (Egypt, Jordánsko, Irak, Bahrajn, Maroko), štáty južnej Ameriky (Čile a dokonca v opozícii proti USA stojaca Venezuela) a ázijské štáty (Thajsko, Singapur, Indonézia).
Čo z uvedeného vyplýva? Že vzhľadom na vysoký počet užívateľov je pre tieto stíhačky v prípade priameho embarga zo strany výrobcu (USA) a jeho spojencov (EÚ) aj naďalej možné zabezpečiť obslužný personál, náhradné diely a teda ich prevádzku aj v prípade, ak by z akéhokoľvek dôvodu nemohla byť táto prevádzka zabezpečená zo strany Slovenskej republiky! Práve tým, že zvyšujeme pravdepodobnosť, že dokážeme zabezpečiť prevádzku týchto stíhačiek v akejkoľvek situácii, zabezpečujeme najširším možným spôsobom obranu a obranyschopnosť Slovenskej republiky a je mi jasné, že zo strany liberálov bude tento nákup práve preto kritizovaný, keďže im na obrane Slovenskej republiky nezáleží a tak ako ukradli protivzdušný systém S-300 či rozkradli samopaly SA vz. 58, podobne by naložili aj s novými slovenskými stíhačkami.
O tom, že by sa týmto nákupom Slovenská republika nejakým spôsobom pripútavala viac k USA nemôže byť ani reči. Lietadlá sme kúpili a po dodaní ich chceme prevádzkovať vlastnými silami, kde sme po zmene vlády nedovolili odovzdať Američanom letisko Sliač, čo chceli liberáli dosiahnuť podpisom obrannej dohody v roku 2022.
Záverom by bolo dobré vyjadriť sa ešte k rečiam amerického veľvyslanca o posilňovaní NATO a neviem akých hrozbách. Pán veľvyslanec, Slovenská republika je suverénny štát a za týchto suverénnych podmienok aj suverénne realizuje nákup prostriedkov na SVOJU obranu. Vaše reči považujeme len za, s prepáčením, nevhodné a prázdne politikárčenie, pretože jednoznačne a stále platí to, že Slovenská národná strana a vláda SR nedovolí, aby sa Slovenská republika angažovala v konflikte, ktorý sa jej absolútne a nijako netýka!
ZA SLOVENSKO! 🇸🇰
Dagmar Kramplová
podpredsedníčka SNS
poslankyňa NR SR
