Slavomír Leysek: Cestovný ruch – nevyužitá šanca slovenského hospodárstva

Slovenská ekonomika stojí pred výzvou potreby rýchlo realizovať systémové zmeny. Dôvodom je skutočnosť, že Slovensko síce patrí v rámci Európskej únie k najrýchlejšie rastúcim ekonomikám, ktorej hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily vzrástol zo 47 % priemeru EÚ v roku 1995 na 76 % v roku 2013, ale konkurenčná výhoda bola primárne postavená na nízkych daniach a nízkej cene práce, čoho prejavom je, že rast kvality života nekoreluje s rastom hospodárstva. Slovenská republika tak naďalej patrí v medzinárodnom porovnaní medzi krajiny s najmenšou inovačnou výkonnosťou, hlboko pod priemerom krajín EÚ. Súčasne má naša ekonomika obrovský podiel dlhodobo nezamestnaných, s nízkou resp. žiadnou kvalifikáciu, zníženými sociálnymi kompetenciami. Slovensko musí podnietiť štrukturálne zmeny slovenského hospodárstva smerom k rastu založenému na zvyšovaní inovačnej schopnosti s cieľom podporovať udržateľný rast príjmov, zamestnanosti a kvality života. Tento prístup ukotvil v stratégii pre inteligentnú špecializáciu schválenú vládou v novembri 2013, ktoré určila priority s cieľom vytvoriť konkurenčnú výhodu tým, že rozvíjajú a spájajú silné stránky výskumu a inovácií s potrebami podnikov na riešenie nových príležitostí a vývoja na trhu koherentným spôsobom bez toho aby dochádzalo k duplicite a fragmentácii úsilia. Cestovný ruch v tomto smere zaujíma zaujímavú pozíciu ako rozvojová tendencia v oblastiach technológie a služby pre aktívny život a starnutie, t. j. pre zdravotnú starostlivosť, diagnostiku a well – being, v rámci zhodnocovania domácej surovinovej základne ako perspektívnej špecializácie. Nič neustojí dlhodobo stabilne na jednej nohe a ekonomika krajiny založená len na orientácii na automotive sa zaručene časom unaví. Preto je nesmierne dôležité v predstihu hľadať variantné riešenia a cestovný ruch sa priam núka byť jedným z nich. Vláda SR taktiež schválila dokument Stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2020,, kde sa explicitne hovorí, že kúpeľný a zdravotný cestovný ruch má vysoký potenciál. Tento potenciál je však trestuhodne nevyužitý, pričom kúpeľníctvo má reálny predpoklad byť „vlajkovou loďou“ slovenského cestovného ruchu. Obzvlášť ak prírodné liečebné kúpele majú nezastupiteľnú úlohu v prevencii chorôb, ako aj obnove dobrého zdravotného stavu. Kúpeľná liečba súčasne pomáha predchádzať mnohým civilizačným ochoreniam. Mnohé slovenské liečebné kúpele zaraďujú do svojho programu služby wellness, víkendové pobyty na skrášľovanie, odbúravanie stresu a pod., a to aj pod lekárskym dozorom. Súčasne sa na Slovensku vytvára pomerne široká sieť termálnych kúpalísk a akvaparkov. V súlade s trendmi dopytu rozvinuli ponuku služieb wellness okrem jestvujúcich prírodných liečebných kúpeľov aj mnohé hotely. Na účely zdravotného cestovného ruchu pritom je možné využívať aj iné prírodné danosti, ako sú napríklad jaskyne a podobne. Je možno načase prejsť od slov k činom a dostať cestovný ruch ako prierezové odvetvie medzi skutočné priority Slovenska , je načase skoncentrovať rôznorodé organizácie a rôznorodých stakeholderov , vrátane verejných inštitúcií do jedného systému zabezpečujúcej podporu a koordináciu aktivít v tomto odvetví. Táto skutočnosť, že je to nutné nadrezortne koordinovať bola na Slovensku zrejmá dokonca ešte aj pred obnovením princípov trhovej ekonomiky. Aby cestovný ruch a to platí obzvlášť pre kúpeľný cestovný ruchu ,nebol popoluškou stojacou v kúte, jednoznačne platí že spoločný postup dokáže viac, stačí sa pozrieť k susedom na západ od nás pozdĺž toku Dunaja a spomenúť si na tradíciu troch prútov. (Autor je predseda OR SNS Bratislava V, člen tímu FIJET Slovakia a člen tímu FIJET – World Federation of Travel Journalists and writers.)