SLOVÁCI A SLOVENKY,
Chcem sa vám poďakovať za dôveru, ktorú postupne získava jediná národná strana, ktorá je tu už viacej ako 150 rokov. Už v niekoľkých po sebe nasledujúcich prieskumoch má SNS viac ako 5% a verím, že toto číslo ešte porastie💪
Médiami však prebehli titulky, že SNS má “najvýchodnejšiu” kandidátku. Veľmi ma to ako východniara potešilo, ale novinári to nepochopili úplne presne. Nejde len o to, že máme najviac ľudí z východu, ale o to, že sú tam zastúpené regióny ako také. Zo všetkých kútov Slovenska. Nie sme “Bratislavocentrickí”. Naopak. My vieme, že Bratislava je “pupok” Slovenska, lebo tam sa zbiehajú všetky dane, clá, poplatky a sídlia tam centrály bánk a reťazcov. Je to aj hlava, lebo sa v nej končia nitky štátnej moci, pracujú tam v školách, ústavoch, laboratóriách a firmách najlepšie mozgy krajiny. Sme na Bratislavu hrdí, každý štát potrebuje hlavné mesto, ale….
Srdce našej vlasti tlčie inde. V lesoch Podpoľania a Zamaguria. Bije v úpätí Veľkého Rozsutca aj v Dračej dolinke. Vieme, že duša národa nesedí ani na Palisádach, ani nehlivie na Mlynských nivách, ale preháňa sa v útrobách Demänovskej jaskyne, plachtí nad Spišským hradom, ženie sa Považím. Vedomie Slovenska sa skrýva v spomienkach a skúsenostiach storočného starčeka v zariadení sociálnych služieb v Tovarnom, alebo pulzuje v debatách študentov po chodbách Technickej univerzity v Košiciach. Je v dielni závodu v Dubnici, na velíne elektrárne v Mochovciach, v krčme v Martine, či na poli pri žatve v Kamenných Kosihách. Áno, ten národný um, kolektívny rozum ľudu, ktorý nás previedol vekmi a my, Slováci, žijeme a ideme ďalej. Kus z neho je v každom z nás. Či robíme v autoservise, vo fabrike, na stavbe, v poisťovni, či v nemocnici. Či žijeme vo Vranove nad Topľou, alebo v Púchove. Keď zdvihneme oči od obrazoviek a zapozeráme sa do rodného kraja, musíme vidieť, čo je pre nás najlepšie, kadiaľ vedie správna cesta.
Slovenské národné telo kŕmené Žitným ostrovom a Východoslovenskou nížinou je mohutné a zároveň tak krehké, schúlené pod oblúkom Karpát. Je spojené jedným jazykom a kultúrou, zosobnenou v každom z nás a zároveň roztrieštené na tisíce kúskov v podobe nárečí a zvykov, líšiacich sa z doliny na dolinu, od chotára k chotáru. “Išeu Macek do Mauacek” sa poľahky zmení na “Ivanku, Ivanku, z druhoj strany jarku”. Slovensko z východu na západ, z juhu na sever. Vyskladané k dokonalosti. Mocné svojim posolstvom slobody a hrdosti. Toto sme chceli zachytiť v našej kandidátke. Slovensko aké je. Je to pozvanie. K spoločnej práci. Spoločnej. Nikomu nepatrí viac ani menej. Slovensko má v každom kúsku rovnakú hodnotu. Každý Slovák má rovnaký hlas a práva. My nie sme “najvýchodnejšia” kandidátka. My sme SLOVENSKÁ kandidátka.
Spolu za Slovensko!
Za naše korene, za našu budúcnosť!
Ján Krišanda, podpredseda SNS