“Ďakujem všetkým členom a priaznivcom za vašu podporu. Práve vašou zásluhou Slovenská národná strana prežila. Bez dôvery a podpory Slovákov by sme si takéto výročie nemohli každý rok pripomínať.
Založenie Slovenskej národnej strany, ako prvého politického subjektu zastupujúceho záujmy slovenského národa, dňa 6.6.1871 v Turčianskom Svätom Martine bolo reakciou slovenskej inteligencie na vydanie Slovákov do rúk maďarskej administratívy po rakúsko – uhorskom vyrovnaní.
Ústredný volebný výbor, v zložení V. P. Tóth, M. Čulen a J. Francisci, pripravoval založenie Slovenskej národnej strany berúc si za základ politického programu strany pamätné Memorandum národa slovenského, vypracované Š. M. Daxnerom, J. Franciscim a Š. Moyzesom, prijaté na Memorandovom zhromaždení v roku 1861 v Turčianskom Svätom Martine.
V radoch Slovenskej národnej strany sa od jej založenia začali združovať najlepší synovia slovenského národa, vzdelanci a národovci, aby svojou prácou dosiahli pre Slovensko autonómne postavenie umožňujúce správu vlastných záležitostí v rámci reformovanej monarchie.
Prvým predsedom Slovenskej národnej strany sa stal Viliam – Paulíny Tóth, po ktorom neskôr prevzal vedenie strany Pavol Mudroň. Dôsledným bojom za práva slovenského národa Slovenská národná strana rýchlo získavala stále väčšiu podporu nášho ľudu a stala sa postupne najvýznamnejším politickým reprezentantom Slovákov.
V máji 1918, pred koncom I. svetovej vojny vydala Slovenská národná strana vyhlásenie, že „trvá na stanovisku samourčovacieho práva slovenského národa“ a v zmysle tejto politickej línie pozval vtedajší predseda Slovenskej národnej strany, Matúš Dula, na 30.10.1918 do Martina najvýznamnejšie osobnosti slovenskej politickej scény, aby sa ako Slovenská národná rada dohodli na povojnovom postavení Slovenska.
Prijatím Deklarácie slovenského národa dňa 30.10.1918 tak Slovenská národná rada pod vedením predsedu Slovenskej národnej strany Matúša Dulu vyviedla Slovensko z maďarského područia a položila základ pre vznik Česko – Slovenskej republiky v zmysle dohôd medzi Slovákmi a Čechmi podpísanými v Clevelande a Pittsburghu v USA.
Nová ČSR však v dôsledku uzurpácie moci českou politickou špičkou nenaplnila očakávania slovenského národa, preto už v roku 1919 odovzdal Emil Stodola, vtedajší predseda Slovenskej národnej strany, Eduardovi Benešovi memorandum, v ktorom požaduje dôsledné naplnenie programu legislatívnej autonómie podľa Pittsburghskej dohody.
Keď ani opakované žiadosti slovenskej politickej reprezentácie neviedli k naplneniu základných dohôd medzi Slovákmi a Čechmi o usporiadaní spoločného štátu rozhodla sa v roku 1932 Slovenská národná strana pod vedením jej predsedu Martina Rázusa zapojiť do činnosti autonomistického bloku a politickými prostriedkami si vynútiť ich naplnenie. Dňa 25.11.1938 bola výnosom ministerstva vnútra činnosť Slovenskej národnej stany zastavená.
Po rokoch vojny a neslobody s návratom demokracie na Slovensko mohla byť obnovená aj činnosť Slovenskej národnej strany, najstaršieho subjektu na našej politickej scéne. Nové vedenie SNS sa prihlásilo k pôvodným programovým cieľom strany a už v marci 1990 deklarovalo požiadavku zvrchovanosti Slovenskej republiky.
Napriek silnému odporu prisluhovačov federálnej moci dňa 17.7.1993 vyhlásila Slovenská národná rada na podnet poslancov SNS zvrchovanosť Slovenskej republiky a už o niekoľko týždňov dňa 1.9.1993 predseda SNS Jozef Prokeš viedol hlasovanie Slovenskej národnej rady o texte Ústavy Slovenskej republiky, ktorá sa stala základným zákonom nového štátu.
Keď dňa 1.1.1993 vznikla Slovenská republika len málokto si uvedomil, že cestu k samostatnému štátu začala Slovenská národná strana raziť pred viac ako 120 rokmi. Andrej Danko, predseda SNS
