Tragickú udalosť, ktorá sa odohrala v Černovej 27. októbra 1907, si pripomenuli účastníci pietnej spomienky, ktorá sa uskutočnili 25. októbra. Pripravila ju Okresná organizácia Slovenskej národnej strany (SNS) Ružomberok v spolupráci s mestom Ružomberok. Spomienkového aktu zúčastnili poslankyňa Národnej rady SR Magdaléna Kuciaňová, štátny tajomník ministerstva vnútra SR Rudolf Urbanovič, ružomberský primátor Igor Čombor, krajský tajomník SNS Erik Gemzický a ďalší členovia a sympatizanti strany a verejnosť. Hostí privítal predseda Okresnej organizácie SNS v Ružomberku Dušan Lauko.
V Černovej sa pred 112 rokmi vzopreli rozhodnutiu úradov o vysviacke nového černovského kostola. Požadovali, aby ho vysvätil ich farár Andrej Hlinka, ktorý mal zásluhu, že tam vyrástol chrám boží. Vrchnosť však odmietla ich prosbu a poslal tam svojho farára spolu so žandármi. Týmto nepozvaným hosťom sa do cesty postavili Černovčania. Uhorskí žandári dostali pokyn strieľať do zástupu nevinných ľudí.
Historické udalosti súvisiace s vysviackou černovského kostola priblížil v príhovore ružomberský primátor. Zdôraznil, že veriaci v Černovej odmietli, aby ich svätostánok vysvätil farár Martin Pazúrik. Úrad hlavného slúžneho v Spišskej Kapitule vyslal v sobotu 26. októbra do obce skupinu žandárov s príkazom „porobiť poriadky„. Na uliciach bol však pokoj. Obyvatelia Černovej začali prejavovať svoju nevôľu v nedeľu 27. októbra. Do obce prišla ďalšia skupina žandárov. Keď zástup ľudí obkolesil prichádzajúce koče a žiadal, aby z obce odišli, vypukol zmätok. Vtedy veliteľ 15-člennej skupiny žandárov vydal bez predbežného varovania rozkaz: „Strieľať!“ Výsledkom bolo 15 mŕtvych a desiatky zranených, z toho niekoľko ťažko. Uhorské úrady obvinili z organizovania nepokojov vyše 55 ľudí, z ktorých potom 40 odsúdili súhrnne na 37 rokov žalára a rôzne peňažné pokuty a zhabanie majetku. Najmladšia odsúdená mala 16 rokov.
Poslankyňa M. Kuciaňová okrem iného uviedla, že Černovčania, tým že obkolesili prichádzajúce panstvo a dali jednoznačne najavo svoj nesúhlas, svoju spolupatričnosť. Do tohto procesu zasiahli žandári, ktorí začali do davu strieľa. „Uvedené udalosti vyvolávajú zimomriavky na tele, zvlášť ak si uvedomíme, že išlo absurdnú stratu životov ku ktorým vôbec nemuselo dôjsť,“ povedala poslankyňa.
Tragédia v Černovej odhalila pravdu o propagovanej „príkladnej slobode v Uhorsku“ a upozornila vtedajšiu svetovú verejnosť na národnostný útlak v cisárskej ríši. Proti zásahu uhorských žandárov protestovali viaceré významné osobnosti v zahraničí, napr. nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, nórsky spisovateľ Bjornstjerne Björnson, britský publicita a historik Robert William Seton-Watson a ruský spisovateľ a filozof Lev Nikolajevič Tolstoj.
Černovský kostol posvätil napokon Andrej Hlinka na sviatok Petra a Pavla 29. júna 1910.
Obete černovskej tragédie pripomína pomník na miestnom cintoríne, ktorý dala vybudovať Slovenská liga amerických Slovákov pri príležitosti 25. výročia masakry.
