Aj vám sa zdá, akoby naša všetkému rozumejúca, každému pomáhajúca a médiami hladkaná najlepšia vláda všetkých čias, tu nikdy ani nebola ?
Ona normálne zmenila skupenstvo. Toľko ju ofukovali, že sa nám rovno pred očami vyparila – kdesi na opozičné pomedzie. Ako bublifuk. A zrazu rétorika „my nič – to všetko covid, to všetko vojna“.
Tri roky hrôzy, očkovaciaho teroru, potláčania základných ľudských práv a ohýbania demokracie si však vymazať z pamäte nedáme. Ani keby drahí a vševediaci ministri a ministerky veľmi chceli.
Ostali po nich obrovské pomníky:
hlboko frustrovaná spoločnosť, vybrakovaná a nefunčkná armáda, deficit aký Slovensko nepamätá, krvácajúce zdravotníctvo,
rozviazané a zašpinené ruky polície,
servilné mainstreamové médiá, zmätočná súdna mapa,
stále dvojciferná inflácia, plazivá chudoba a babrácky imidž…
Ja viem, ťažký – veľmi ťažký je batoh zodpovednosti za takýto politický debakel.
Ale my občania máme dobrú pamäť. Najmä na čertovské kúsky Spasiteľov typu igiho, eda, ričiho, jarina, verony, mariši, borisa a všetkých parlamentných baránkov a im podobných ovečiek v koaličnom košiari – hašterivých do krvi, ale štedro platených z našich peňazí.
Ešteže máme cez leto pokoj. Že nám chutí nedeľný obed bez sado-maso televíznych diskusií.
Karol Farkašovský
